Słowa kluczowe
sémantická analýza
etymológia
slovensko-nemecké kontakty
Jak cytować
Abstrakt
Predmetom štúdie je sémantická analýza karpatizmov putňa a putera v kontexte jazykových kontaktov a interferencie v rámci karpatského areálu s dôrazom na slovensko-nemecké jazykové kontakty. Hlavným cieľom príspevku je podrobiť vybrané karpatizmy analýze s dôrazom na ich sémantickú štruktúru a etymológiu. V rámci sémantickej analýzy sme skúmané karpatizmy rozčlenili na klasifikačné, identifikačné a špecifikačné príznaky. Na základe viacnásobného overenia pôvodu vybraných karpatizmov v domácich a zahraničných publikáciách sme zistili, že oba karpatizmy sú nemeckého pôvodu.
Bibliografia
Atlas slovenského jazyka IV: lexika. Časť 2 – úvod, komentáre, dotazník, indexy (1984), A. Habovštiak, Bratislava.
Blanár V. (1976), Od myšlienkového odrazu k lexikálnemu významu, „Jazykovedný časopis”, roč. 27, č. 2, s. 99–116.
Buzássyová K. (1990), Sémantická štruktúra slovenských deverbativ, Bratislava.
Doruľa J. (1977), Slováci v dejinách jazykových kontaktov, Bratislava.
Doruľa J. (2012), Z dejín slovensko-nemeckých vzťahov. Nemecká a slovenská účtovná kniha zo 17. storočia, „Slavica Slovaca”, roč. 47, č. 3 (Supplementum), s. 4– 60, http://www.slavu.sav.sk/casopisy/slavica/2012_03/2012_3.pdf (cyt. 01. 5. 2024).
Doruľa J. (2014), O slovensko-nemeckom spolunažívaní v 16.–18. storočí, Bratislava. Gabzdilová-Olejníková S., Olejník M. (2004), Karpatskí Nemci na Slovensku od druhej svetovej vojny do roku 1953, Bratislava.
Historický slovník slovenského jazyka IV: P (poihrať sa) – P (pytlovať) (1995), ved. red. M. Majtán, Bratislava.
Horváthová M. (2002), Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel a odievania, Komárno-Dunajská Streda.
Kopecká M. i in. (2011), Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch, Bratislava.
Kozárová I., Slobodová Z. (2019), Komponent čiernej farby v slovenských, anglických a nemeckých ustálených slovných spojeniach z oblasti ekonómie a manažmentu, „Jazyk a manažment”, s. 46–62.
Králik Ľ. (2019), Stručný etymologický slovník slovenčiny, Druhé, opravené vydanie, Bratislava.
Machek V. (1957), Etymologický slovník jazyka českého a slovenského, Praha.
Machek V. (1971), Etymologický slovník jazyka českého a slovenského, Praha.
Malíková M.O. (1986), Sémantická analýza zložených slov tvorených morfémou novo- (v slovenčine a ruštine), „Slavica Slovaca”, č. 21, s. 28–38.
Miklosich F. (1886), Etymologisches Wörterbuch der slavischen Sprachen, Wien, https://archive.org/details/etymologischesw00mikluoft/page/n509/mode/2up (cyt. 3. 4. 2024).
Mistrík J. (red.), 1993, Encyklopédia jazykovedy, Bratislava.
Múcsková G. (2000), Mesto Gelnica a jeho jazyk, [w:] Sociolinguistica Slovaca 5. Mesto a jeho jazyk, red. S. Ondrejovič, Bratislava, s. 184–194.
Nábělková M. (1993), Vzťahové adjektíva v slovenčine: (funkčno-sémantická analýza desubstantívnych derivátov), Bratislava.
Nemcová E. (1990), Sémantická analýza verb dicenci, Bratislava.
Newerkla S.M. (2011), Sprachkontakte Deutsch – Tschechisch – Slowakisch. Wörterbuch der deutschen Lehnwörter im Tschechischen und Slowakischen: historische Entwicklung, Beleglage, bisherige und neue Deutungen, zweite, durchgehend überarbeitete und aktualisierte Auflage, Frankfurt am Main, https://homepage.univie.ac.at/stefan.newerkla/Sprachkontakte.pdf.
Obščekarpatskij dialektologičeskij atlas. Vypusk 2 (1994), red. P. Ondrus, A. Zaręba.
Ondrus P., Horecký J., Furdík J. (1980), Súčasný slovenský spisovný jazyk: lexikológia, Bratislava.
Ondruš Š. (2000), Odtajnené trezory, 1. vyd., Martin.
Ondruš Š. (2002), Odtajnené trezory [diel] 2, 1. vyd., Martin.
Ondruš Š. (2004), Odtajnené trezory [diel] 3, 1. vyd., Martin.
Papsonová M. (2005), Bairisch-slowakische Wortschatzbeziehungen im Spiegel der Kulturgeschichte, „Deutsche Wortforschung als Kulturgeschichte”. Hrsg. I. Hausner, P. Wiesinger, s. 261–273. DOI: https://doi.org/10.1553/3-7001-3399-5s261
Petraško Ľ. (2013), Blízki vzdialení. Slovensko-nemecké (nielen) literárne vzťahy, Prešov.
Rábik V. (2006), Nemecké osídlenie na území východného Slovenska v stredoveku (Šarišská župa a slovenské časti žúp abovskej, zemplínskej a užskej), Bratislava.
Ripka I. (1983), Sémantická štruktúra deverbativa č(v)rpak v dialektoch karpatského areálu, „Slavica Slovaca”, roč. 18, Č. 1, s. 45–48.
Sekaninová E. (1984), Metóda modelovania a komponentovej analýzy v sémantike (s aplikáciou na verba sentiendi), „Jazykovedný časopis”, roč. 35, s. 134–145.
Slobodová Z. (2019), Globalizácia – sémantická analýza pojmu v slovenskom a nemeckom jazyku, [w:] FORLANG: Cudzie jazyky v adademickom prostredí. Periodický zborník vedeckých príspevkov a odborných článkov z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej 6.–7. júna 2019, s. 345–353 (cyt. 21. 6. 2024).
Slobodová Z. (2020), Sémantická analýza karpatizmov z aspektu medzijazykových kontaktov,
Prešov, https://www.pulib.sk/web/pdf/web/viewer.html?file=/web/kniznica/elpub/dokument/Slobodova1/subor/9788055529028.pdf (cyt. 11. 4. 2024).
Slobodová Z. (2021a), Sémantická analýza karpatizmu xVža z aspektu slovensko-nemeckých jazykových kontaktov, „Slavica Slovaca”, roč. 56, č. 2, s. 169–181, https://www.sav.sk/journals/uploads/11151429SLOBODOVÁ.pdf. DOI: https://doi.org/10.31577/SlavSlov.2021.2.2
Slobodová Z. (2021b), Komparácia sémantickej štruktúry karpatizmu kuČa v Dotazníku pre Celokarpatský dialektologický atlas, Celokarpatskom dialektologickom atlase a materiáloch z Bulharskej republiky, [w:] Limes Slavicus: kulturni koncepti na Slavianstvoto, Šumen, s. 13–28.
Slovník slovenských nárečí III: P (poza) – R, (2021), K. Balleková a kol., Bratislava.
Vasmer M. (1973), Etimologičeskij slovar´ russkogo jazyka. Tom IV: T – Jaščur. Moskva, https://vasmer.slovaronline.com (cyt. 02. 6. 2024).
Цветков X.Б. [Cvetkov H.B.] (1984), К методологии компонентного анализа. Вопросы языкзнания [K mietodołogii komponientnogo analiza. Woprosy jazykoznanija], Москва.
Карпато-балканский диалектный ландшафт: Язык и культура. Памяти Галины Петровны Клепиковой. Сборник статей [Karpato-bałkanskij dialektnyj łandszaft: Jazyk i kultura. Pamiati Galiny Pietrowny Klepikowoj. Sbornik statiej] (2008), Отв. pед. A.A. Płotnikowa, Москва, https://inslav.ru/images/stories/books/Karp-Balkan-Pamjati_Klepikovoj2008.pdf (cyt. 12. 5. 2024).
Преображенский A. [Preobraženskij A.] ((1910–1914), Этимологический словарь русского языка [Eetimołogiczeskij słowarʹ russkogo jazyka], т. II: П – С , Москва, https://etymolog. ruslang.ru/doc/preobrazhenskijP-S.pdf (cyt. 12. 5. 2024).
Licencja
Prawa autorskie (c) 2024 Zuzana Slobodová
Utwór dostępny jest na licencji Creative Commons Uznanie autorstwa – Bez utworów zależnych 4.0 Międzynarodowe.
Autorzy
Autorzy tekstów przyjętych do publikacji w czasopiśmie Gwary Dziś są zobowiązani do wypełnienia, podpisania i odesłania na adres redakcji umowy o udzielenie nieodpłatnej licencji do utworów, z zobowiązaniem do udzielania sublicencji CC.
Zgodnie z umową, autorzy tekstów opublikowanych w czasopiśmie Gwary Dziś udzielają Uniwersytetowi im. Adama Mickiewicza w Poznaniu niewyłącznej i nieodpłatnej licencji oraz zezwalają na użycie sublicencji Creative Commons Attribution-NoDerivatives 4.0 International (CC BY-ND 4.0).
Autorzy zachowują prawa do dalszego, swobodnego rozporządzania utworem.
Użytkownicy
Zainteresowani użytkownicy internetu uprawnieni są do korzystania z utworów opublikowanych od 2015 r. w Gwarach Dziś pod następującymi warunkami:
uznanie autorstwa - obowiązek podania wraz z rozpowszechnionym utworem, informacji, o autorstwie, tytule, źródle (odnośniki do oryginalnego utworu, DOI) oraz samej licencji;
bez tworzenia utworów zależnych - utwór musi być zachowany w oryginalnej postaci, nie można bez zgody twórcy rozpowszechniać np. tłumaczeń, opracowań.
Do wszystkich tekstów opublikowanych przed 2015 r. prawa autorskie są zastrzeżone.
Inne
Uniwersytet im. Adama Mickiewicza w Poznaniu zachowuje prawo do czasopisma jako całości (układ, forma graficzna, tytuł, projekt okładki, logo itp.).