Slovakia – Anti-Western, Eurosceptic and Pro-Russian Member of the European Union
Journal cover Przegląd Politologiczny, no. 1, year 2026
PDF (Język Polski)

Keywords

euroscepticism
democracy
Slovakia
identity
European Union

How to Cite

Jakimowicz-Pisarska, I. (2026). Slovakia – Anti-Western, Eurosceptic and Pro-Russian Member of the European Union. Przegląd Politologiczny, (1), 22–36. https://doi.org/10.14746/pp.2026.31.1.3

Abstract

The break-up of the Eastern Bloc and the political changes of the late 1980s and early 1990s allowed for the illusion that all European societies would become a single community, whose natural path would be democratisation and liberalisation. Slovakia, perceived as being identical to the Czech Republic, was supposed to follow this path, just like Poland or Hungary. Unfortunately, the underestimated identity differences of a large group of Slovaks became the reason for accepting the emergence of a state whose economic liberalisation does not go hand in hand with democratic character. From decade to decade, Slovak Euroscepticism, questioning of Europe's fundamental values and nostalgia for a time of strong Russian influence are becoming more pronounced. The text identifies the factors shaping Slovak attitudes towards Europe and the little-noticed, in political discourse, identity of this small state, which in many aspects differs fundamentally from the Czech sense of belonging to the world of Western culture.

https://doi.org/10.14746/pp.2026.31.1.3
PDF (Język Polski)

References

Béreš, M. (2017). Prvé odvolanie Vladimíra Mečiara. Recenzovaný zborník príspevkov z II. ročníka vedeckej konferencie doktorandov, ktorá sa uskutočnila dňa 15. 02. 2017 v priestoroch Fakulty verejnej správy Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 66–77. https://unibook.upjs.sk/img/cms/2017/fvs/teoriaa-prax-vs2017.pdf#page=66 (dostęp: 17.07.2024).

Bukalska, P. (2003). Mieliśmy szczęście: mieliśmy Havla. Tygodnik Powszechny, 5. https://www.tygodnikpowszechny.pl/mielismy-szczescie-mielismyhavla-162542 (dostęp: 10.08.2024).

Buzalka, J. (2023). Postsedliaci. Slovenský ľudový protest. Bratislava.

Čarnogurský, J. (1997). Odpovede na otázky ruského spisovateľa Sergeja Chelemendika. W J. Čarnogurský (red.), Videné od Dunaja. Bratislava.

Chmiel, R. (2014). Kompleks słowacki. Eseje. Kraków.

Czyż, A. i Kubas, S. (2012). Czechy i Słowacja. Politologiczne studium wspólnej i oddzielnej państwowości. Katowice.

Duleba, A. (1996). The blind pragmatism of Slovak foreign policy: the actual agenda of Slovak-Russian bilateral relations. Research Center of the Slovak Foreign Policy Association.

Fábik, D. (2023). Słowacy ulegają propagandzie rosyjskiej. Większość niechętnie pomaga Ukrainie. Nowa Europa Wschodnia, 5.09. https://new.org.pl/3134,slowacy_ulegaja_propagandzie_rosyjskiej.html (dostęp: 12.08.2024).

Gál, F. (1992). Dnešní krize česko-slovenských vztahů. Praha.

Galanská, N. i Bošeľová, Z. (2018). The wages of fear: attitudes towards refugees and migrants in Slovakia. https://www.pism.pl/publikacje/slowacja-na-pierwszymmiejscu-polityka-zagraniczna-czwartego-rzadu-roberta-ficy (dostęp: 5.03.2020).

Havel, V. (1999). Politická tragédie v šesti dějstvích. Praha.

Husák, P.M. (2019). Česká cesta ke svobodĕ. Svĕdectví o sametové revoluci a porevolučním budování státu. Praha.

Jakimowicz-Pisarska, I. (2022). Katolicy i katolickość w polityce Słowaków – państwo, partie i polityka. Wybrane zagadnienia. Przegląd religioznawczy, 4(286).

Kopeček, L. (2022). Hodný, zlý a ošklivý? Havel, Klaus, Zeman. Paralelní životopisy. Brno.

Kosatík, P. (2021). Slovenské století. Praha.

Kosatík, P. (2022). Slovensko 30 let poté. Praha.

Kościelniak, L. (2010). Historia Słowacji. Wrocław.

Krapfl, J. (2016). Revoluce s lidskou tváří. Politika, kultura a společenství v Československu v letech 1989–1992. Praha.

Kundera, M. (2023). Zachód porwany albo tragedia Europy Środkowej. Warszawa.

Lesná, L. (2001). Únos demokracie. Praha–Bratislava.

Lewkowicz, Ł. (2018). Słowacja na pierwszym miejscu: polityka zagraniczna czwartego rządu Roberta Fico. Komentarze IEŚ, 4. https://ies.lublin.pl/komentarze/kies1028/ (dostęp: 22.01.2024).

Ogrodnik, Ł. (2019). Słowackie dążenia do lepszych stosunków z Rosją. PISM, 18.09. https://www.pism.pl/publikacje/Slowackie_dazenia_do_lepszych_stosunkow_z_Rosja (dostęp: 11.08.2024).

Pithart, P. (2018). Prsty do ran. Výběr z textů 1960–1989. Praha.

Riedel, R. (2015). Czechs’ and Slovaks’ Approaches to the Eurozone Two Decades after the Czechoslovakian Divorce. Yearbook of Polish European Studies, 18, 193–210. http://cejsh.icm.edu.pl/cejsh/element/bwmeta1.element.desklightb320fb37-ff76-4498-a512-78ecc2730fed (dostęp: 12.08.2024).

Rychlík, J. (2015). Češi a Slováci ve 20. století. Spolupráce a konflikty 1914–1992. Praha.

Schuster, R. (1996). Ultimátum. Košice.

Šimečka, M.M. (2019). Słowacja. Dzieje obojętności. Kraków.

Štrasser, J. (2021). Martin Bútora. Rozhovory o časoch któré sme žili a žijeme. Bratislava.

Štrasser, J. (2024). Život na tekutých pieskoch. Rozhovory z Matinem M. Šimečkom. Bratislava.

Suk, J. (2020). Labyrintem Revoluce. Aktéži, zápletky a křižovatky jedné politické krize. Praha.

Vášáryová, M. (2008). Sąsiad z północy. Kraków.

Wojtas, K. (2011). Partie populistyczne w Czechach i na Słowacji. Warszawa.

Zenderowski, R. (2010). Dylematy tożsamościowe „młodego” państwa w Europie Środkowo-Wschodniej. Przypadek słowacki. Resovia Sacra. Studia Teologiczno-Filozoficzne Diecezji Rzeszowskiej, 17.

Żarna, K. (2009). Słowacja na drodze do Unii Europejskiej. Polityka i Społeczeństwo, 6.